אספרנטו/הדקדוק השלם/שיעור 58

מתוך ויקיספר, אוסף הספרים והמדריכים החופשי

רשות/יכולת[עריכה]

269. כדי לבטא רשות משתמשים בשמות הפועל permesi ו-lasi או בצורת הציווי של הפועל.

  • ?Ĉu vi permesas ke mi restu = האם תרשה לי להשאר?
  • Jes, mi permesas = כן, אני מרשה
  • Jes, restu = כן, השאר (אתה יכול להשאר)
  • Ne estas permesate eniri tien = אסור להכנס לשם
  • Lasu lin veni = תן לו לבוא

270. כדי לבטא יכולת או אפשרות משתמשים בתארי פועל כדוגמת eble, kredeble, verŝajne וכו'.

  • Eble li obeos al vi = ייתכן והוא יציית לך
  • Kredeble li sukcesos = קרוב לודאי שהוא יצליח
  • Verŝajne vi estas prava = כנראה שאתה צודק
  • Eble oni lin savus = ייתכן והם יצילו אותו
  • Ili nepre ne batis lin = לא ייתכן שהם היכו אותו
  • !Tio estas neebla = זה לא ייתכן!

התחילית ge[עריכה]

271. התחילית ge משמשת כדי ליצור מילים שחלות על זכר ונקבה כאחד.

  • gepatroj = הורים
  • gefiloj = בנים/בנות
  • geavoj = סבים/סבתות
  • gefratoj = אחים/אחיות
  • genepoj = נכדים/נכדות
  • geedzoj = זוג (נשוי)

הסופית aĉ[עריכה]

272. הסופית aĉ מוסיפה לשורש המילה משמעות מזלזלת או כזו שמקטינה את ערכה..

  • domaĉo = צריף
  • pentraĉi = לקשקש
  • popolaĉo = אספסוף
  • ridaĉi = לצחוק בקול

מילות קריאה[עריכה]

273. מילות קריאה משמשות כדי להביע רגע או כדי למשוך תשומת לב. להלן כמה ממילות הקריאה הנפוצות באספרנטו.

  • !Adiaŭ = להתראות (171)
  • !Hura = הידד!
  • !Fi = בושה וחרפה!
  • !Nu = ובכן...
  • !Ho = הו!
  • !Ho! Ve = אוי ואבוי
הערה: פעלים בצורת הציווי, וכן תארי פועל, משמשים גם כן כמילות קריאה
  • !Atentu = הזהר!
  • !Aŭskultu = שמע!
  • !Bonvenu = ברוך הבא!
  • !Antaŭen = קדימה!
  • !Bone = טוב!
  • !For = החוצה!
  • !Ja = אכן!
  • !Jen = הנה!
הערה: המילה fi משמשת גם כקידומת זילזול, בדומה לסיומת aĉ (ס' 272).

אוצר מלים[עריכה]

מקומות/אישים Egipto = מצרים Ameriko = אמריקה Kristo = ישו
Aŭstralio = אוסטרליה Aleksandrio = אלכסנדריה

שמות עצם biblioteko = ספריה kontinento = יבשת miliono = מיליון

תארי שם kapabla = מוכשר komuna = משותף firma = איתן/יציב
vasta = עצום

שמות פועל fondi = לייסד eduki = לחנך -

תארי פועל spite = בהתרסה/בזדון

קטע קריאה: אלכסנדר הגדול[עריכה]

Permesu ke mi diru kelkajn vortojn pri la vivo de Aleksandro Granda, kiu ne estis matura viro sed havis nur dudek jarojn kiam li fariĝis reĝo. Liaj gepatroj estis tre zorge edukintaj lin, kaj la filozofo Aristotelo, kiun li tre alte estimis, estis unu el liaj instruistoj.

Aleksandro firme tenadis sian propran reĝolandon, kaj ankaŭ Grekujon, kiun lia patro estis venkinta. Krom tio, li faris militadojn kontraŭ diversaj fremdaj landoj, unue en Azio, tiam en Afriko, kie li fondis urbon, kaj ĝin nomis Aleksandrio.

Aleksandrio nepre estis belega riĉa urbo. Tie troviĝis* poste la fama Aleksandria biblioteko. Se ĝi ne estus detruita de fajro, en la daŭro de iuj militadoj, ni sendube konus multe pli bone la sciadon de la antikvaj grekoj, kiuj verŝajne estis la plej klera popolo iam vivinta en Eŭropo.

Venkinte Egipton, Aleksandro reiris en Azion, ĝis tre orienta kaj suda partoj, venkante ĉiujn ĉie, kvazaŭ ili estus la plej malkuraĝaj popolaĉoj en la mondo. Sed spite ĉies petoj li estis obstinaĉe nezorgema pri sia sano, kaj subite, ho ve, li mortis pro febro, tricent dektri jarojn antaŭ Kristo. Se li ne estus tiel frue mortinta, kiel multe li estus eble elfarinta!

Li esperis venki Hispanujon, Italujon, kaj, mallongavorte, tiom de la okcidenta mondo kiom li jam posedis de la orienta. Tiam li celis kunigi ĉion en unu vastan imperion, kvazaŭ por fari el la mondo unu grandan familion.

Li intencis ke la milionoj da enloĝantoj akceptu komunajn leĝojn kaj kutimojn, eĉ komunan lingvon, kredeble la grekan. Eble li ja havis la kapablecon por fari ĉion ĉi. Estas pro tio ke oni ofte aŭdas la diron "Aleksandro sopiris je aliaj mondoj por venki."

Tamen, kiel malgranda estis tiu mondo kiun li konis! La tiamuloj konis nur malgrandan parton de Afriko, de Azio, eĉ de Eŭropo. Ili sciis nenion pri Anglujo, aŭ pri la vastaj kontinentoj Aŭstralio, norda kaj suda Amerikoj.

הערה: ניתן להשתמש במילים כמו troviĝi, sin trovi, kuŝi, stari ו-sidi כתחליף למילה esti, וזאת כדי להעשיר את הטקסט ולהמנע משימוש מונוטוני בהטיות של esti.

משפטים לתרגום[עריכה]

1. אלכסנדר הגדול שאף לאחד את כל העולם לאימפריה אחת גדולה.
2. הוא התכוון שכל העמים השונים יצייתו לחוקים משותפים ושהנכדים/ות שלהם ידברו שפה משותפת אחת, ועל אף האהבה שלהם לשפות הלאומיות שלהם, הם יפסיקו לדבר אותן.
3. ייתכן שהיתה לו היכולת להצליח באופן חלקי (217) במטרתו, אם הוא לא היה מת לפתע כשהיה רק בן 33.
4. היה זה אלכסנדר שייסד את העיר אלכנסנדריה במצרים, שבה שכנה הספריה המפורסמת.
5. היא הכילה אוסף-ספרים עצום, כמעט שבע מאות אלף.
6. אך אבוי, ספריה זו אבדה (נהרסה) באש.
7. אלכסנדר, ש"השתוקק עולמות נוספים לכבוש", לא ידע על הקיום של צפון ודרום אמריקה, אוסטרליה או אפילו אנגליה וצפון אירופה.
8. חוץ מהאימפריה האסיאתית, הוא הכיר רק חלק קטן של אסיה. הוא לא הכיר אפילו את סין עם מיליוני התושבים שלה.
9. הו, כמה קטן היה אז העולם!


הערות ותוספות[עריכה]

  • אתם מוזמנים להוסיף כאן הערות או תוספות לחומר שנלמד בשיעור הזה (לחצו על הלינק 'עריכה' שמימין לכותרת של הפסקה). תודה!


<<< שיעור 57 לדף השער שיעור 59 >>>