אספרנטו/הדקדוק השלם/שיעור 51

מתוך ויקיספר, אוסף הספרים והמדריכים החופשי

כינוי השם ambaŭ[עריכה]

238. כינוי השם ambaŭ משמש כדי לציין שהפעולה או המצב המתואר במשפט מתייחס לשני אנשים או לשני עצמים ביחד.

  • Ili ambaŭ venis al la templo = הם באו ביחד למקדש.
  • Ambaŭ faris oferojn al la dioj = יחד הם נתנו מנחה לאלים.
  • Vidante kaj la pafarkon kaj la sagon, mi prenis la ambaŭ = בראותי גם את הקשת וגם את החץ, לקחתי אותם יחד.

עוד על ig/iĝ[עריכה]

239. פעלים מסויימים יכולים להופיע גם בצורתם הבסיסית וגם עם שתי הסופיות ig ו-iĝ. כך למעשה נגזרים שלושה פעלים שונים משורש אחד, כשהפועל עם הסיומת ig יכול להופיע גם בצורת הפעיל וגם בצורת הסביל.

sidi

לשבת

sidiĝi

להתיישב

sidigi

להושיב

esti sidigata

להיות זה שמושיבים אותו

silenti

לשתוק

silentiĝi

להשתתק

silentigi

להשתיק

esti silentigita

להיות זה שהשתיקו אותו

kuŝi

לשכב

kuŝiĝi

להשכב

kuŝigi

להשכיב

esti kuŝigita

להיות זה שהשכיבו אותו

stari

לעמוד

stariĝi

להיעמד

starigi

להעמיד

esti starigita

להיות זה שהעמידו אותו

תנאי עובדתי[עריכה]

240. משפט תנאי מורכב משני חלקים: הנחה ומסקנה. ההנחה היא פסוקית שמציגה הנחה כי משהו הוא אמיתי או מוחשי. המסקנה היא הצהרה שהאמיתות שלה תלויה בהנחה. לפני ההנחה תבוא, בדרך כלל, מילת התנאי se (אם).

  • Se li vidis tion, li ploris = אם הוא ראה את זה, הוא בכה
  • Li ploros, se li vidos tion = הוא יבכה, אם הוא יראה את זה.
  • Se li venis hieraŭ, li foriros morgaŭ = אם הוא בא אתמול, הוא יילך מחר
  • Se li estas vidinta tion, li nun ploras = אם הוא ראה את זה, הוא בוכה עכשיו
  • Se tio estas vidota, li estas punota = אם ייראו את זה, הוא ייענש.
  • Se li estas kaptita, li estos jam punita = אם הוא נתפס, הוא כבר נענש.

אוצר מלים[עריכה]

כינויי שם ambaŭ = יחד

שמות עצם azeno = חמור orelo = אוזן dorso = גב
formo = צורה monaĥo = נזיר

תארי שם muta = אילם petola = שובב propra = עצמו/אישי

שמות פועל beni = לברך turmenti = לייסר spiri = לנשום
halti = לעצור (את עצמך)

קטע קריאה: הנזירים והחמור[עריכה]

Iam du monaĥoj reiris tra la arbaro al la monaĥejo, dum grade krepuskiĝis. Ambaŭ portis pezajn sakojn da terpomoj, kaj baldaŭ laciĝis, sed ne sciis kion fari.

Okaze ili ekvidis azenon ligitan al arbo, kaj unu monaĥo, haltinte, diris petole al la alia "Se vi anstataŭos la beston, mi havos portanton por miaj propraj sakoj, kaj ankaŭ por la viaj." Lia kunulo respondis "Nu, se la azeno portos miajn sakojn, mi mem ĝoje restos en ĝia loko." Ĵus dirite, tuj farite (אמרו ועשו).

Malliginte la ligaĵojn kiuj tenis la azenon, ili ĵetis la sakojn trans la dorson de la utila besto. Unu monaĥo tuj forkondukis la azenon, dum ambaŭ viroj laŭte ridis. Post tio, la dua monaĥo sin ligis per la sama ŝnurego kiu antaŭe tenis la azenon.

Kiam revenis la kamparano, kies azeno estis ĵus ŝtelita, li ekhaltis, multe mirigite, vidante homon tie ligita. La monaĥo anoncis al li, "Ĉar mi estis tro manĝema, Dio faris azenon el mi, antaŭ du jaroj. Mi ĵus rericevis mian propran formon".

Tuj la kredema kamparano invitis la petolan monaĥon al sia hejmo. La monaĥo restis tiun nokton ĉe la kamparano, kaj la sekvintan tagon li foriris, beninte la kamparanon, sed kaŝe ridante pri la afero. Tiam la kamparano iris vendejon, por aĉeti alian azenon.

Li ekvidis sian propran azenon, kiun la unua monaĥo estis sendinta tien, post sia reveno al la monaĥejo. La malsaĝa kamparano, kliniĝinte al la besto, diris "Ho, bona monaĥo, mi vidas ke duan fojon vi jam estis tro manĝema!"

La muta besto forte svingis la orelojn kaj skuis la kapon, pro la varma elspiraĵo apud sia orelo. Tio ŝajne estis respondo al la ĵus diritaj vortoj, tial la malsaĝa kamparano ree aĉetis sian propran azenon. Ĉiam poste li nek turmentis nek eĉ laborigis ĝin, kredante la azenon la sankta monaĥo mem.

משפטים לתרגום[עריכה]

1. אם לנתינים של ממלכה כלשהי, בזמן העתיק, לא היה מלך, הם בדרך כלל שאלו את האלים על זה.
2. אם האלים יידעו (sciigis) שאיש כלשהו (ולא משנה איזה) שיהיה הראשון שייכנס למקדש יהיה המלך שלהם, הם מיד בחרו את הראשון שעמד להכנס (la unuan veninton).
3. גורדי נתן לאלים לא רק את העול, אלא את כל המרכבה שלו.
4. העול נקשר למוט באמצעות חבל גדול.
5. עד מהרה התחילו להגיד: "אם מישהו ינסה להתיר את הקשר הזה, הוא ייכשל".
6. עם זאת (tamen), אלכסנדר הוציא את החרב מהנדן, וחתך את הקשר.
7. אם תתיישב, אני אספר לך על שני הנזירים השובבים, שחזרו למנזר.
8. שניהם נשמו בקושי ועצרו לנוח.
9. בהבחינם בחמור סמוך להם, הם התירו אותו.
10. האחד הוביל את החיה ארוכת האזניים הרחק משם, והשני קשר את עצמו במקומו.
11. האיכר הפתי (192) האמין לכל מה שאמרו (54) לו.


הערות ותוספות[עריכה]

  • אתם מוזמנים להוסיף כאן הערות או תוספות לחומר שנלמד בשיעור הזה (לחצו על הלינק 'עריכה' שמימין לכותרת של הפסקה). תודה!


<<< שיעור 50 לדף השער שיעור 52 >>>